Trhy nezaujíma morálka. Konflikty hodnotia podľa ich vplyvu na peňažné toky a stabilitu

Stretnutie síce ešte neprinieslo konkrétne dáta ani presné znenie veľkej obchodnej dohody medzi týmito veľmocami, ale obe krajiny prejavili dobrú vôľu voči dohovoru.

V súvislosti s krízou na Blízkom východe vydali už v stredu americké úrady pokyn na evakuáciu svojich ambasád. Predposledná výmena rakiet medzi Izraelom a Iránom sa uskutočnila 1. októbra 2024.

Tento konflikt však iba vyprchal, nebol formálne ukončený ani nevyústil do dohody či zmierenia. Bolo teda otázkou času, kedy Izrael pristúpi k odvete, ktorá prišla 13. júna. Náš ekonomický prehľad sa nezaoberá geopolitickým ani vojenským rozmerom akcie, ale iba rizikami pre finančné trhy.

Vojna ako investičná schéma

Z hľadiska trhov sú vojny relatívne častým javom. Mnohokrát predstavujú investičné príležitosti, pretože po počiatočnej negatívnej reakcii si trhy na situáciu zvyknú. Trhy sa nezaujímajú o morálku, ale o reálne ekonomické kapacity krajín, ktoré sú zapojené do konfliktu, a o reakcie centrálnych bánk.

Finančné trhy, zbavené sentimentu, hodnotia konflikty podľa ich vplyvu na peňažné toky a makroekonomickú stabilitu. Prvou fázou je šok, po ktorom sa trhy upokoja a stabilizujú. Každý konflikt sa obvykle končí dohodou, a keď sa začnú črtať jej obrysy, trhy začínajú rýchlo rásť.

Táto schéma sa opakuje so železnou pravidelnosťou. Kľúčový je však časový rámec od prvého výstrelu po uzavretie dohody, ktorý nikto nedokáže presne odhadnúť. Investor by preto mal zvažovať rôzne scenáre.

Rýchly pokoj zbraní

Prvým variantom je krátkodobý konflikt, aký sme zažili 1. októbra 2024, keď obe strany usúdili, že eskalácia nie je v ich záujme. Tento variant by bol ideálny, ale podľa dostupných informácií nie je pravdepodobný. Irán utrpel ťažké straty vo svojom armádnom vedení a bude sa pravdepodobne usilovať o odvetu.

Vyhlásenia izraelského premiéra naznačujú ďalšie plánované akcie. Zdá sa, že Izrael bude tlačiť na zmenu režimu a len tak sa nezastaví. Rýchle upokojenie situácie by bolo prekvapujúce, ale pre trhy priaznivé. Reakcia trhov v piatok 13. júna nebola príliš silná – nastali poklesy, ale nešlo o zásadné prepady ovplyvňujúce dlhodobé trendy.

Najvýraznejší pohyb zaznamenal bitcoin, ktorého cena klesla o viac ako štyri percentá. Dôvody možno len odhadovať. Osobne sa domnievam, že izraelský útok odhalil slabosť amerického prezidenta Trumpa, ktorý presadzoval mierové riešenie. Jeho zahraničná politika zatiaľ zaostáva za sľubmi. Vojna na Ukrajine pokračuje a Blízky východ pripomína sud prachu. Pokračovanie konfliktov zhoršuje stav amerických verejných financií.

K reakcii trhov: ropa zdražela o viac ako sedem percent, zlato výrazne posilnilo. Ropa a zlato, klasické útočisko v časoch neistoty, odrážajú rastúce obavy investorov. V časoch konfliktov investori vyhľadávajú bezpečné aktíva. Predtým bol jednoznačným bezpečným prístavom americký dolár, ale pre rastúci dlh a jeho oslabovanie od začiatku roka rastie obľuba švajčiarskeho franku.

Dlhší konflikt s možným zapojením USA

Druhým variantom je dlhšia vojna. Podľa vyhlásenia izraelského premiéra a postoja Iránu sa tento scenár javí ako pravdepodobnejší než krátkodobý konflikt. Rozhodujúce budú nasledujúce faktory. Prvým je potenciálny vstup USA do konfliktu.

Trump síce ich zapojenie zatiaľ vylučuje, ale minister zahraničia jasne uviedol, že pokiaľ Irán zaútočí na americkú základňu, USA budú musieť odpovedať. Americké základne sú jednoduchšie ciele ako Izrael a iránska armáda by mohla podľahnúť pokušeniu zaútočiť. Americké vojenské zapojenie by dramaticky zmenilo dynamiku konfliktu a otriaslo globálnymi trhmi. V takom prípade by reakcia trhov bola niekoľkonásobne silnejšia ako minulý týždeň.

Cena ropy by mohla prudko rásť. Irán produkuje viac ako 3,3 milióna barelov ropy denne, ale pre americké sankcie má obmedzený prístup na svetové trhy. Jeho hlavným odberateľom je Čína. V októbri 2024 Izrael zaútočil na iránske rafinérie a v prípade dlhšieho konfliktu by mohol v týchto útokoch pokračovať. Čína by musela hľadať ropu inde, čo by rýchlo znížilo jej dostupnosť na trhu. Okrem Saudskej Arábie nemajú ďalšie krajiny vrátane USA výrazné možnosti zvýšiť produkciu.

Irán má navyše v rukách kľúčový tromf – Hormuzský prieliv. Prechádza ním približne 30 percent svetového obchodu s ropou, teda zhruba 21 miliónov barelov denne. Jeho blokáda by viedla k raketovému rastu cien ropy a nikto by nedokázal odhadnúť, kam až by sa ceny vyšplhali. Blokáda Hormuzského prielivu by ochromila globálne dodávky ropy a vyvolala ekonomický šok.

Pre Trumpa, ktorého politický program stojí na lacnej rope, by to predstavovalo vážny problém. Navyše by prudký rast cien ropy znova roztočil infláciu po celom svete, nielen v USA. To by znamenalo, že americký Fed nebude môcť znížiť úrokové sadzby. Táto hrozba je hlavným dôvodom, prečo sa medzinárodné spoločenstvo usiluje o urovnanie konfliktu.

Čo urobí Jerome Powell?

Okrem konfliktu medzi Izraelom a Iránom sa investori zamerajú na americký Fed. Americká inflácia zatiaľ nerastie pre zavedenie ciel, ale posledné dáta ukazujú, že jej pokles sa zastavil. Pokiaľ Powell zotrvá na dvojpercentnom inflačnom cieli, nemá dôvod sadzby znižovať, čo sa nebude páčiť Trumpovi.

Opozícia však varuje, že inflačný šok spôsobený clami ešte len príde. Táto predikcia sa zatiaľ nenaplnila – ani v apríli, ani v júni neboli zaznamenané výrazné cenové skoky. Väčší vplyv na rast cien by mohla mať ropa, ktorej cena by v prípade eskalácie konfliktu na Blízkom východe prudko vzrástla. Ropa – nie clá – sa môže stať hlavným katalyzátorom novej inflačnej vlny.

Powell čelí zložitej situácii. Trump požaduje zníženie sadzieb o najmenej sto bázických bodov, čo je neuskutočniteľné. Pokiaľ však Powell sadzby zníži, poprie svoju predchádzajúcu stratégiu vysokých sadzieb a naznačí, že ďalšia inflačná vlna nehrozí. Nech urobí čokoľvek, jeho rozhodnutie pravdepodobne nikoho vrátane finančných trhov nenadchne. Nadchádzajúce zasadnutie bude preto nielen ekonomickým, ale aj politickým testom situácie v USA.